Medzi totožným a rôznorodým v súčasnom literárnovednom výskume

Štúdia prináša metodologickú reflexiu tendencií, ktoré sprevádzali literárnohistorický výskum od postmoderného kultúrneho obratu v posledných desaťročiach 20. storočia až po súčasnosť. Mapuje a analyzuje postmoderné tendencie, ktoré spochybnili model literatúr založený na princípe rovnorodej a jednotnej identity, zdôrazňovali hybridnosť a synkretizmus, a pozornosť presúvali od centra kultúr k ich okrajom. Ukazuje sa však, že i tu jestvujú podobné stratégie, ktoré boli vlastné odmietaným kultúrnym modelom, ako sú vytváranie unifikovanej identity a projektovanie teleologického (emancipačného) pohybu. Štúdia upozorňuje na súčasné iniciatívy, ktoré tieto prístupy korigujú a konceptualizujú nové vzťahy medzi rôznorodosťou a rovnorodosťou, centrom a okrajom kultúry. Uvedené procesy vzťahuje i na situáciu výskumu slovenskej literatúry ako „malej“ literatúry, ktorá sa formovala na princípoch, ku ktorým sa súčasná kultúrna paradigma stavia skepticky. S využitím metodologických podnetov teórie kultúry Jurija M. Lotmana poukazuje na potenciál metodologického východiska, ktoré akceptuje procesuálnu povahu identity, a tiež dynamickú povahu centra a okraja kultúr. Procesy formujúce kultúru i literatúru ako jej „inštitucionalizovaný diskurz“ (Galin Tihanov) tak smerujú k unifikovanej identite ako svojmu ideálu, avšak vychádzajú z rôznorodosti a pluralitných pohybov.