Divadelný text a jeho hlasy. Úvaha o niektorých aspektoch vzťahu medzi divadelným textom a jeho inscenáciou

Štúdia sa zaoberá niektorými aspektmi vzťahu medzi divadelným textom a jeho inscenáciou. Samotný divadelný text nemožno považovať za akýsi nadindividuálny súbor inštrukcií, ktoré autor zanechal v textovej podobe tým, ktorí sa rozhodnú na ich základe realizovať divadelné inscenácie a performancie. Popri inom aj preto, že samotná podoba divadelného textu sa mení, napríklad transkripciou rukopisu, do podoby, ktorá korešponduje s dobovo platnými konvenciami pre aktualizačný prepis nejakého jazyka. Účelom tejto transkripcie je aktualizovať pôvodný jazyk divadelného textu tak, aby bol zrozumiteľný a prijateľný pre iné publikum, a zároveň mohol fungovať aj ako autonómne literárne dielo. Hoci transkripcia môže pôvodný text zmeniť len minimálne, aj tieto minimálne zásahy vyvolávajú zmenu zmyslu divadelného textu. Ďalším faktorom zmeny je transfer napísaného slova do podoby hovoreného slova, pričom v tomto transfere zohráva významnú rolu intonácia, ktorej je venovaná druhá časť štúdie.