Reflexia divadelného publika a tvorcovia

Ani divadelníci nemôžu redukovať svoje úsilie na tvorivé problémy výberu a naštudovania divadelného diela, ale musia brať do úvahy aj jeho budúcu responziu,čiže záujem a ohlas, ktorý prebudí ich činnosť v divákovi. V rôznych interview herci často spomínajú (v publikácii Priestory v divadle a v divadlo v priestore o tom zaujímavo písal Peter Karvaš), ako dokážu z javiska vycítiť náladu resp. kvalitu publika, ktoré je raz vnímavé a reagujúce, inokedy pasívne a netečné. Konštatovania o aktívnom alebo pasívnom divákovi nám ale ešte nevysvetľujú príčiny tejto dichotómie v každom jednotlivom prípade. Je to vo vzdelanostnej a skúsenostnej úrovni divákov, v ich momentálnej psychickej situácii, v miere, v akej ich oslovuje téma, obsah a forma divadelnej hry či vo vyhradených vkusových preferenciách dotýkajúcich sa tak hry ako aj jej interpretácie?