Epos Eliáša Bergera O Svätom Kríži a uhorské dejiny

Elias (Illés) Berger (1562 – 1645) bol jednou z najzaujímavejších osobností latinskej literatúry v Uhorsku. Jeho život a tvorba sa vzťahujú výlučne na územie dnešného Slovenska. Od začiatku panovania cisára Rudolfa a neskôr počas panovania štyroch cisárov z rodu Habsburgovcov bol nositeľom titulu historik uhorského kráľovského dvora a „poeta laureatus“. Jeho rozsiahle dielo o histórii Uhorska, ktoré je pokračovaním diela Miklósa Istvánffyho, bolo dlho nezvestné a dodnes nevyšlo. Uvedená štúdia sa spomedzi jeho publikovaných prác (ide zväčša o básnické diela) venuje jeho prvému dielu, ktorého skrátený názov znie: Rapsodiae de Cruce insigniis Regni Hungarici sanctissimis... (Rapsódie o Kríži, najsvätejšom znaku Uhorska, Olomouc 1600). Jeho námetom je historická legenda o Kristovom kríži, ktorú Berger vzťahuje na dvojitý kríž, zobrazovaný na uhorských a dnešných slovenských znakoch. Symbolický význam týchto súvislostí spočíva v tom, že práve trom uhorským kráľom z rodu Arpádovcov a ich nasledovníkom Boh zveril úlohu ochraňovať Svätý Kríž proti pohanom a proti Satanovi, a takto znovu obnoviť raj a zlatý vek na Zemi. Keďže Berger napísal tento epos počas dlhotrvajúcej vojny, ktorú cisár Rudolf viedol proti Turkom, jeho zámerom bolo zdôrazniť najmä skutočnosť, že rod Habsburgovcov zdedil túto historickú úlohu po dávnych kráľoch Uhorska.