Skica k Johanidesovi ohliadnutie v čase 1995 – 2015

Štúdia je príležitostným, bilancujúcim komentárom k niektorým ( aj inde diskutovaným) produktívnym interferenčným vplyvom, ktoré sa podieľajú na utváraní Johanidesovho idiolektu v priereze dielom. Osnovou úvahy sú v próze a esejistike opakovane exploatované motívy a toposy (rozhovor, monológ, pohľad), a tiež textotvorné postupy (práca s obrazom ako vnútrokompozičným postupom, doplnkom i protikladom slova), ktoré vytvárajú identitu textu ako celku. Kontextom výkladu je úvaha o Johanidesovom riešení otázky autorskej angažovanosti ako spolupodieľaní sa na živote a osude iného človeka v etickom a estetickom kontexte povojnovej moderny v tesnom, deklarovanom kontakte s humanocentricky chápaným rozmerom interpersonálnych vzľahov. Text upozorňuje na vklad Johanidesovho existenciálne situovaného naratívu do modernej historickej prózy a spoločenskej esejistiky a pokúša sa pomenovať špecifiká autorovho idiolektu na pozadí úvah o novom románe a Barthesom zadefinovanom neideologickom rukopise.