Po stopách jednej básne Interpretácia a exegéza v archívnom výskume

V štúdii autorka overuje dve odlišné interpretácie básne Dar (1926) Maše Haľamovej (1908 – 1995), na základe pozostalosti poetky v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine (nespracovaný fond). V procese kontextualizácie rekonštruuje osobné dejiny poetky cez korešpondenciu, výstrižky z tlače, osobné dokumenty a odbornú literatúru, a odkrýva jej tvorivé začiatky i genézu emblémovej básne v jej emocionálnych peripetiách. Kým pri prvom uverejnení mala báseň aj dedikáciu, v rukopisnej podobe zbierky Dar a v jej debutovej tlačenej verzii venovanie v podtitule už chýbalo. Aj keď iniciálky vedú k literárnemu kritikovi Andrejovi Kostolnému, absentuje priamy (autoreferenčný) dôkaz, že venovanie básne patrilo jemu, naopak, z podrobne analyzovanej korešpondencie možno usudzovať, že bolo pridané len účelovo a „dodatočne“, pričom podnet k jednorazovému uvedeniu iniciálok ostal neobjasnený. Archívny výskum však potvrdil jednu z interpretácií, a to z komentára samotnej autorky v rozhlasovej relácii z roku 1967, kde uviedla, že predmetná báseň bola vyznaním lásky milému. Z hľadiska interpretácie sa potvrdilo, že pre výskumné účely je odhaľovanie vzťahu textu a jeho kontextu aj prostredníctvom archívneho výskumu produktívne. Umožňuje rekonštruovať genetické súvislosti, overovať a potvrdzovať analyticko-interpretačné závery v procese exegézy, a tak dosiahnuť istú mieru exaktnosti.