Neistá Bratislava medzi iniciáciou a imitáciou Ivan Horváth Laco a Bratislava

Príspevok je zameraný na obraz prvorepublikovanej Bratislavy z aspektu prehodnocovania ideálov a možností s ňou spojených na osobnej i spoločenskej úrovni. V pohybe protagonistu mestom možno sledovať prvky imitácie určitých literárnych tradícií, ktoré sú tvorivou aktualizáciou motívov odkazujúcich k románom výchovy či dezilúzie, ako aj k romantickým diskurzom s iniciačnou funkciou. Bratislava sa tak stáva priestorom citovej výchovy. Pokus protagonistu o sebarealizáciu je paralelou k ambíciám mesta rozvíjať sa, modernizovať či napodobniť veľkomestský štýl. Analogický je aj vzťah k mestu so vzťahom k žene, čo sa odráža v štylizáciách Bratislavy ako milenky, panny, čiernej dámy či dvojníka, ale aj v atmosfére mesta, spočiatku pohľadnicovej a zasnenej rojčivosťou, melancholickej v spomienkach na históriu či opradenej nádejou na budúcnosť. Strata istoty v ľúbostnom vzťahu, uvedomenie si sociálnej nerovnosti mesta a nemožnosť realizovať sa, vnáša do naladenia priestoru Bratislavy dezilúziu, clivotu z lúčenia v dôsledku jej opustenia, no so zmierlivou, aj keď neistou vidinou návratu. Atmosféru tiež doplňujú obrazy kaviarenského života či exotický závan orientálnych prvkov mesta.