Nová doba, večná žena. Predstavy o úlohe ženy v publicistike a krátkej próze Margity Figuli v tridsiatych rokoch 20. storočia

Meno Margity Figuli (1909 – 1995), jednej z najvýraznejších autoriek slovenskej literatúry medzivojnového obdobia, je späté najmä s románom Tri gaštanové kone (1940). S priaznivým ohlasom sa však stretol už jej prozaický debut, zbierka noviel Pokušenie (1937). Dobová literárna kritika reflektovala najmä spisovateľkino vyjadrenie citovosti, tematizáciu rozporu lásky a telesnosti, ako aj jazykové a štylistické kvality próz. Menej pozornosti sa venovalo progresívnemu myšlienkovému rámcu, ktorým M. Figuli nanovo postulovala úlohu a zodpovednosť ženy v čase hľadania životného zmyslu moderného indivídua. V debutovej zbierke predstavila svoju víziu vývinu ženského subjektu s cieľom obsiahnuť vlastný potenciál, obhajuje jej hodnotu v dobovom kontexte modernizačných snáh spoločnosti a emancipačného hnutia tridsiatych rokov 20. storočia. Príspevok skúma novely M. Figuli na pozadí jej paralelne písanej publicistiky, uverejňovanej v ženskom časopise Živena, a analyzuje idey, ktoré utvárajú obraz tzv. večnej ženy v novej dobe.