Medzi poetikou textu a poetikou udalosti K niektorým ontologickým otázkam epickej reprezentácie

Skúsenosť umenovedného bádania čoraz naliehavejšie smeruje od exaktnej, štrukturalistickej vedy k pozorovaniu sveta v jeho modalite garantovanej človekom. Neštrukturalistická estetika a literárna veda sa opiera o pomedzné disciplíny, ako sú antropológia, epistemológia imaginatívnych procesov, ontologická transformácia existenciálnych významov. Umelecká práca a literárny text ako jej výsledok majú viditeľné aj menej transparentné súradnice a zdroje. Tradične sa hovorí o štruktúre, estetike a poetike umeleckého diela. Tieto pozorovania síce ponúkajú systematickú správu o fungovaní a podobe umeleckého diela, menej intenzívne však referujú o ontologických zdrojoch a východiskách zážitku, ktorý umelecké dielo sprostredkúva. Ide o také prvky a procesy, ktoré sú umeleckej práci prirodzene prisúdené, a preto ich nie je možné vynechať z poznávacích a tiež hodnotiacich prvkov výskumu. Jadrom takéhoto prístupu je rešpektovanie psychologického subjektu tvorcu a komunikačných konfigurácií literárneho textu. Štúdia ponúka pohľad pod povrch utvárania textovej štruktúry a zhodnocuje imaginatívne procesy v nadväznosti na recepčnú intenciu umeleckého diela.