Obnova a utópia: mesianistický aspekt u Jakoba van Hoddisa a Gejzu Vámoša. Poznámky k využitiu tradícií židovského myslenia vo Vámošovom diele na pozadí štúdie Samiho Sjöberga Vykúpenie, utópia a avantgarda

Príspevok sumarizuje štúdiu Samiho Sjöberga Vykúpenie, utópia a avantgarda s podtitulom Vízie budúcnosti v dielach nemeckých židovských spisovateľov. Približuje kontext židovského mesianizmu v Nemecku v prvej tretine 20. storočia a zdôrazňuje jeho inšpiratívnosť pre expresionistických spisovateľov, pričom úlohu avantgardného umenia vidí v zreálnení abstraktných konceptov a v rekontextualizácii tradície. Prostredníctvom poetiky subjektu (Selbstpoetik) Jakoba van Hoddisa ukazuje predstavu personálneho mesiáša, ktorá je formou utópie. Aj keď filozofia Gejzu Vámoša vychádzala z odlišnej lektúry, v beletrii i filozofickom diele sa opakovane vracia ku kľúčovým miestam dogmy, k stvoreniu, zjaveniu i vykúpeniu. Venuje sa problému fragmentarizovanej reality (princíp krutosti), separácii človeka od Boha, segregácii židovstva a s ňou súvisiacej otázke zmysluplnosti alebo vyprázdnenosti náboženského rítu. Prináša predstavu nového veku, obnovy (návratu k pôvodnej jednote, princíp lásky a zlatý vek), ale aj očakávanie katastrofy. Vámošova modernistická verzia nového sveta má reštauračné i utopické atribúty, avšak zdôrazňuje najmä racionálne, vedecké, prognostické korigovanie nedostatkov reality.