Predictors of traumatic stress in nurses during the COVID-19 pandemic

Globálna pandémia ochorenia covid-19 predstavuje závažný stresor v životoch zdravotníckych pracovníkov. Táto štúdia skúmala prežívaný stres a traumatické symptómy u slovenských zdravotných sestier počas jesene 2020, s cieľom popísať ich rozsah a vysvetliť variáciu v symptómoch traumy na základe psyc...

Ausführliche Beschreibung

Gespeichert in:
Bibliographische Detailangaben
Veröffentlicht in:Československá psychologie 2022-02, Vol.66 (1), p.17-29
Hauptverfasser: Rajčáni, Jakub, Vytykačová, Simona, Šuhajdová, Barbora, Botíková, Viktória
Format: Artikel
Sprache:eng
Schlagworte:
Online-Zugang:Volltext
Tags: Tag hinzufügen
Keine Tags, Fügen Sie den ersten Tag hinzu!
Beschreibung
Zusammenfassung:Globálna pandémia ochorenia covid-19 predstavuje závažný stresor v životoch zdravotníckych pracovníkov. Táto štúdia skúmala prežívaný stres a traumatické symptómy u slovenských zdravotných sestier počas jesene 2020, s cieľom popísať ich rozsah a vysvetliť variáciu v symptómoch traumy na základe psychosociálnych prediktorov. Zber dát prebiehal prostredníctvom online formulára distribuovaného zdravotným sestrám. Súčasťou formulára boli škály na meranie symptómov traumatického stresu (TSQ-10), prežívanej sociálnej opory (MSPSS), copingových stratégií (Brief COPE), kvality spánku (PSQI) a celkového prežívaného stresu (PSS-10). Počas zhoršujúcej sa druhej vlny pandémie, medzi 12. novembrom a 20. decembrom 2020 na formulár odpovedalo 565 zdravotných sestier. Na vysvetlenie variácie traumatických symptómov bolo vytvorených niekoľko lineárnych regresných modelov obsahujúcich demografické a psychosociálne prediktory. Získané dáta ukázali, že 83 % zdravotných sestier vnímalo v danom období, že sú pod zvýšenou mierou stresu, a viac ako 62 % sa prejavovalo traumatickými symptómami. Traumatické symptómy možno čiastočne vysvetliť na základe veku participantov, vnímanej sociálnej opory a použitých stratégií zvládania. Vyššia sociálna podpora a stratégie prijatia a pozitívneho prerámcovania súviseli s menším počtom traumatických symptómov, zatiaľ čo vyhýbavé stratégie, ako sú sebarozptýlenie, sebaobviňovanie, ventilovanie a odangažované správanie, súviseli s väčším množstvom traumatických symptómov. Limitmi výskumu sú zber prostredníctvom online formulára, vzorka zložená prevažne zo sestier ženského pohlavia, bez údajov o iných zdravotníckych profesiách a o mužoch. Napokon, traumatické symptómy sa vyvíjajú pomaly, preto v tomto bode nie je možné zmerať ich zotavenie. V súlade so súčasnými zisteniami je dôležitá odborná psychosociálna podpora na zmiernenie stresu a prevenciu traumatizácie zdravotníckych pracovníkov po kríze covid-19.
ISSN:0009-062X
1804-6436
DOI:10.51561/cspsych.66.1.17