O BÁSNICKEJ INŠPIRÁCII MAŠE HAĽAMOVEJ

Kľúč k (re)interpretácii básnického textu môže čitateľovi ponúknuť aj sám autor. Ich vzájomný dialóg je posilnený indíciami, ktoré umožňujú do procesu interpretácie zahrnúť podnety exegézy, t. j. roztvoriť vzťah genézy poetického textu a jeho literárnohistorického (autorského aj kultúrno-politického) kontextu, a tak nastoliť otázky literárnej komunikácie na osi autor – text – čitateľ. Ak to vyjadríme v intenciách fenomenologickej koncepcie Františka Mika, ide o možnosť konfrontovať vzťah paralely „mienenej“ a kódovanej skutočnosti na strane autora a dekódovanej, t. j. „mienenej“ skutočnosti na strane príjemcu